Gréckokatolícka metropolitná cirkev na Slovensku je východná katolícka cirkev v plnom spoločenstve s Apoštolským stolcom. Podľa sčítania obyvateľov Slovenskej republiky z roku 2021 má 218 235 veriacich, ako tretia najväčšia cirkev na Slovensku po Rímskokatolíckej cirkev a ECAV.
Patrí k ďalším 22 východným cirkvám sui iuris – cirkvi so svojím vlastným právom. Má svoj vlastný obrad, ktorý pochádza z konštantínopolitskej tradície – odkazu svätých vierozvestcov Cyrila a Metoda, zachováva svoje liturgické, teologické, duchovné a disciplinárne dedičstvo v kultúrnych a historických podmienkach svojho ľudu.
Ako metropolitná cirkev patrí k mladším, Prešovská eparchia bola povýšená na archieparchiu a sídlo metropolie 30. januára 2008 z rozhodnutia pápeža Benedikta XVI., ktorý vytvoril nové kanónické usporiadanie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. K nej sufragánne sú Košická eparchia a Bratislavská eparchia na čele s ich eparchiálnymi biskupmi. Prvým prešovským arcibiskupom metropolitom sa stal vladyka Ján Babjak SJ. Súčasne na jej čele stojí prešovský arcibiskup metropolita vladyka Jonáš (Maxim).
Biskupi týchto eparchií, na čele s prešovským arcibiskupom metropolitom, vytvárajú Radu hierarchov, ktorá zabezpečuje jej synodálne riadenie.
V minulosti patrila do cirkvi aj Eparchia svätých Cyrila a Metoda pre Slovákov byzantského obradu v Toronte, hoci nebola súčasťou metropolie. Pápež František ju 3. marca 2022 podriadil Pittsburghskej metropolii a tým pádom pričlenil k Ruténskej gréckokatolíckej cirkvi.
Bohoslovci metropolitnej cirkvi sa pripravujú na kňazstvo v jedinom gréckokatolíckom kňazskom seminári bl. Pavla Petra Gojdič v Prešove. Súčasťou formácie je aj štúdium na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Mnohí študujú aj v zahraničí – najmä v Rakúsku, Nemecku a v Ríme.
Najvyššou právnou normou je Kódex kánonov východných cirkví promulgovaný v r. 1990. Partikulárne právo zatiaľ nebolo kodifikované, zakladá sa na zvykovom práve.
Pre existenciu dnešnej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je najdôležitejšia únia v Užhorode z 24. apríla 1646, ktorá obnovila jednotu kresťanov byzantského obradu v Mukačeve s Rímom. Jej dokument sa nachádza práve v slovenskom Štátnom archíve. Po únii dochádza k rozmachu celej Mukačevskej eparchie, zvlášť jej západného územia na východnom Slovensku – naša metropolitná cirkev je dcérou a pokračovateľkou tradície Mukačeva, aj keď kultúrne odlišná od UGKC.
Prítomní signatári prehlásili vernosť pápežovi po dodržaní troch podmienok: „My veríme vo všeobecnosti a v jednotlivostiach všetko, čo nám prikazuje veriť naša svätá matka Rímska cirkev. Svätého otca Inocenta X. uznávame za hlavného pastiera celej cirkvi a nášho, a chceme my a naši nástupcovia vo všetkom byť od neho závislí, za týchto podmienok: Po prvé: Aby sme si smeli zachovať obrady gréckej cirkvi. Po druhé: Aby sme si mohli voliť nášho biskupa, ktorého potom predložíme na potvrdenie Svätej stolici. Po tretie: Aby nám boli priznané výsady [katolíckeho] duchovenstva.“

